Preskočiť na obsah

Oto Petzval

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Otto Baltazár Petzval)
Oto Petzval
slovenský matematik
slovenský matematik
Narodenie6. január 1809
Spišská Belá, Uhorsko
Úmrtie28. august 1883 (74 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
RodičiaJán Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853)
SúrodenciJozef Maximilián Petzval
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Oto Petzval

Oto Petzval[1] alebo Oto Pecval[2] (staršie: Otto Baltazár Petzval, nem. ; * 6. január 1809, Spišská Belá – † 28. august 1883, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol matematik.

Študoval v Kežmarku, na gymnáziu v Levoči, filozofické ročníky na kráľovskej akadémii v Košiciach a napokon od r. 1828 na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie (1833). V r. 1839 získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnym profesorom vyššej matematiky, prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky 1848/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r. 1883, od r. 1857 už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach (1843 – 1846, 1860 – 1863) zastával funkciu dekana filozofickej fakulty. V r. 1858 bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied.

Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. Vo svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky (1856), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmu funkcie a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky (1867 – 1868) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. PETZVAL, Oto. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VII O – Q. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2020. 718 s. ISBN 978-80-8149-127-6. S. 418 – 419.
  2. PECVAL, Oto. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 562 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 425 – 426.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oto Petzval
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
  • CHOMA, Milan. Jozef Maximilián Petzval a Otto Baltazár Petzval : významní matematici zo Spišskej Belej. [s.l.] : JADRO, 2007. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]